Jurský svet – Tesáky a deti

Tak sme sa dočkali „Veľkého návratu“ do kín. Nie značky Jurský park, ale dinosaurov. Jurským svetom to len začne. Teda aspoň dúfam. Lebo žáner monster-movies ožíva (Pacific Rim, Godzila...) a bola by škoda dinosaury z toho vynechať. Je teda na čase zobrať dieťa v nás do kina. Na Jurský, nie park, ale svet.

 

Nechajme budúcnosť budúcnosťou, aj tak to asi bude inak, čo je škoda. Pozrime sa na prítomnosť, a tou je Jurský svet. Je dvadsať rokov po pokuse starého Hammonda a park funguje. To viete z upútaviek. Pri nich sme tŕpli nad tým, že to bude hrozne tupé a príliš digitálne. Nie je to ani jedno. Teda tupé trochu hej, ale v rámci pravidiel žánru.

Jurský svet je totiž čistokrvné dobrodružstvo. Má všetko čo oldschoolové dobrodružné filmy majú. Akciu, humor, zlého vojaka, ktorý chce všetko použiť ako zbraň, dobráčiska, ktorý si myslí, že by sa s neznámymi silami nemalo zahrávať, chladnú mrchu, romantický vzťah, skákanie z útesu, úniky na poslednú chvíľu a humor. Pritom to nie je predvídateľné ani nudné. Indimonius Rex je naozaj desivý a scény s ním majú šťavu. Napätie graduje pekne v Crichtonovskom duchu, od malých problémov k väčším a väčším bez toho, aby sa čokoľvek stíhalo riešiť. To všetko zakončené grandióznym finále, pri ktorom má človek chuť tlieskať.

Tušíte však v čom je chyba. Klišé, klišé, klišé. Tvorcovia s ním síce narábajú nápadito, ale to nič nemení na tom, že miestami film pôsobí schematicky. Postavy sú jednorozmerné a plnia len svoj účel v deji. Chris Pratt hrá ako o dušu, lenže jeho charakter je kombináciou Krokodýla Dundeeho a Indiana Jonesa, zatiaľ čo skvelá Bryce Dallas Howard napodobňuje Kathleen Turner z Honby za drahokamom. Takto by sme mohli pokračovať, ale pointu chápete.

Prešľapom je tu hlavne umelý vzťah medzi detskými predstaviteľmi. Ich dialógom chýba kontext, akoby sa do finálnej verzie nedostali všetky ich scény a snaha o hlbšie vykreslenie je tak neúčinná. Pri tom to hercom ide a charaktery sú veľmi sympatické.

Klišé vo všeobecnosti nie je problém, keď je poňaté poriadne. Jurská značka sa klišé nevyhne, dôležité je či si jej najnovší prírastok poradil s odkazom Spielbergovho filmu.

Jurský park nezostarol, ani nezostarne. Hlavne vďaka robotickým modelom dinosaurov. Ani v Jurskom svete nimi nešetria. Tvorcovia vedia čo točia a pre koho to točia, tak neustále žmurkajú smerom k divákovi. Vo filme dokonca zaznie veta "ten prvý park bol najlepší." To je pravda, ale tento posledný sa na neho v pohode doťahuje.

Dobrodružné filmy majú v sebe niečo detsky naivné. Inak by nás nebavili ako malých chlapcov. Kedysi sme sa pri Jurskom parku báli, i smiali a jeho úspech bol v tom, že spolu s deťmi ho prežívali i dospelí. Jurský svet je presne taký istý. Je to plné pazúrov a tesákov, kriku, ale i jednoduchého, nie však vyslovene hlúpeho humoru. Smrť je síce tragická, ale je súčasťou atrakcie. Tak, ako aj dinosaury. Alebo ako i celý film. Jednoduchá, priamočiara popkornovka, blokbaster vystavaný na nostalgií, avšak vedomý si súčasného publika. Dokonale pohlcujúci, natočený so srdcom za pomoci poctivej filmárčiny. Čo viac si v kinách môžeme prijať?

Hodnotenie: 80%

Zdroj obrázkov je, prirodzene, CSFD.cz 

 

 

Autor: Juraj Búry Lox

Galerie: